Čo poviete na Project Zomboid? Málo ľudí uverí, že toto je najrealistickejší simulátor sebaprežitia v zombie apokalypse, kým si ho nezahrajú sami. Začnime tým, že množstvo herných prostredí sa jednoducho prevalí. Tu je preživší, ktorý má v úmysle získať aspoň nejakú korisť, pomaly a opatrne sa dostáva do svojho osobného domu a snaží sa nezaujať pozornosť vlkodlakov potulujúcich sa okolo. Zatiahne za kľučku dverí... Zamknuté. Pokúsi sa zdvihnúť najbližšie okno. V žiadnom prípade! Potom v skľúčenosti lakťom rozbije okno a spadne dovnútra. A to až po určitom počte sekúnd. uvedomí, aká to bola chyba. Spustený alarm zvoláva na obed nemŕtvych z celého okolia a niektorí, najmä hraví, už vystrkujú vlastné kostnaté ruky cez rozbité okno. V panike, v zúfalej snahe nájsť aspoň nejaký spôsob obrany, sa preživší ponáhľa na 2. poschodie. Za neutíchajúceho kvílenia sirény a hukotu mŕtvol so strachom počuje, ako vchodové dvere vypadli z pántov a hnilé nohy sa už šúchajú na stranu schodiska. Zamknutý v spálni horúčkovito prehľadáva skrine a komody. Nič, vôbec nič, okrem oblečenia, posteľnej bielizne a plyšového žltého mývala. Spustil sa alarm a teraz je pískanie mŕtvej masy hlasnejšie. Dvere spálne sa už triasli.
V poslednom pokuse zostať nažive preživší vytrhne plachtu, prikrývku z postele, chytí kabáty zo skrine a zviaže ich do akejsi analógie lana. Túto jednoduchú konštrukciu už priviazal k radiátoru s úmyslom zostúpiť naň z okna, keď spolu s dverami vtrhlo do miestnosti najmenej päť chodcov. Bez váhania vyskočí z okna, drží sa lana, prakticky klesá na zem, ale veľmi neskoro si všimne, že dom je zo všetkých strán obklopený mŕtvolami. Na prvý pohľad sa mu môže zdať, že nemŕtvi mu už trhajú mäso a rozhadzujú vnútornosti v okruhu 2 blokov. No v jednom momente sa odkiaľsi z centra mesta ozve hlasná rana. Strela. Nemŕtvi, všetci ako jeden, obrátia svoj vlastný zbytočný pohľad prázdnych očí na stranu najnovšieho zvuku a rovnomerne sa rozložia. Preživší si vydýchne a zostúpi na zem, raduje sa z vlastného šťastia. A tu cíti ostrú bolesť v nohe. Beznohý nemŕtvy, ktorého nevidel, si zubami zahryzol do členka... O šesť hodín neskôr sedí v nejakom čiernom suteréne v objatí s fľašou bielidla. Rana na nohe hnisala, má horúčku, halucinácie, bolesť je neznesiteľná. Už videl, ako sa to robí so svojimi kamarátmi. Vie, že toto je koniec. Trasúcimi sa rukami si prikladá fľašu bielidla k perám. Len pár dúškov a čoskoro bude po všetkom...
A to je len jedna z takmer všetkých alternatív k odvíjaniu incidentov. Prostredie v tejto videohre a pocity, ktoré poskytuje, sú analogické s tým, kto ju občas poskytne. Toto je miesto, kde skutočne prežívame. A tento proces nás núti neustále premýšľať o dôsledkoch vlastných rozhodnutí, aj dlhodobých. Chceli by ste sa cítiť ako terminátor a robiť si srandu z bruška z brokovnice? Áno, kvôli Všemohúcemu! Majte však na pamäti, že zvuk výstrelov bude len zvončekom na večeru pre ghúlov, ktorých to k vám bude ťahať z celého mesta. A vaše kazety nie sú ani zďaleka nekonečné... Chceli by ste jesť? Môžete jesť posledné konzervy, ale čo budete robiť zajtra? A nakoniec, po nejakom čase strávenom v Projecte Zomboid, si všetko uvedomíte. Nebudete môcť zostať nažive natrvalo. Bez ohľadu na to, aký si cool, bez ohľadu na to, koľko vlkodlakov zničíš, bez ohľadu na to, koľko paradajok pestuješ... Zomrieš. Čo to bude? Náhodný škrabanec od nemŕtvych? Podchladenie? Hnilobný potkan zjedený v návale hladu? Oheň nad sporákom, ktorý zostal zapnutý? Smrť je nevyhnutná, a čo je najdôležitejšie, neočakávaná a nepredvídateľná. Videohra je jednoducho presýtená beznádejou a zúfalstvom. A to pripisujem jednej z jeho najdôležitejších výhod. "Neexistujú žiadne šťastné konce." Keď zhrnieme výsledok, rád by som oznámil, že Project Zomboid je jednou z tých vzácnych hier, v ktorých hráča nevedú za držku. Nie je priateľská k hráčovi a nejaký čas mu dáva test, hádže výzvu. Skutočná výzva, nie vaše „vyhrajte stlačením X“. Bolo by ich viac. A aj napriek svojej ranej fáze vývoja si videohra zaslúži obrovskú pochvalu. S radosťou budem sledovať jeho vývoj.
